Naše deti majú na festivale dobrú povesť, minulý rok vyhrali jedno prvé miesto a jedno druhé s rozdielom len pol boda od prvého, a to z troch kategórií, ktorých sa zúčastnili. Tento rok sme súťažili v šiestich - dva recitované prednesy (v svahilčine a angličtine), dva spievané (ak si dobre pamätám), jeden ľudový tanec a jeden tradičný, taký oveľa náročnejší, presný názov kategórie si nepamätám. Tento sa mi páčil najviac, pochádzal z Ugandy a pôvodne bol predvádzaný pri prinášaní darov kráľovi.. Tu si môžete stiahnuť video. (link funguje len do 22.9.) Pochádza síce z inej príležitosti, ale tanec je rovnako úchvatný ako na festivale :-)Organizácia takejto akcie je riadne náročná, a nezaobíde sa bez menších či väčších nedostatkov, napríklad, čo sa týka načasovania vystúpení, informovanosti, alebo zabezpečenia stravy pre účinkujúcich (pre deti). Tak sa nám podarilo jedno vystúpenie takmer zmeškať a na iné sme zas niekoľko hodín čakali pred sálou, naobliekaní v kostýmoch, v najväčšom úpeku a bez jediného krajca chleba či čohokoľvek iného :( Obdivujem naše deti, že to nakoniec všetko dobre zvládli.
Boli úplne skvelí, len porota to akosi nechcela uznať - dostali sme štyri štvrté miesta, jedno piate a jedno prvé! Z neho je aj nasledujúca fotka - tento ľudový tanec mal za účel ľudí pobaviť a odreagovať pri príležitosti obriezky, aj preto tie pestrofarebné (pre nás dosť divné) kostýmy. Deti postúpili aj do najvyššieho "levelu" - vystupovali pred kenským prezidentom!
Ja osobne som sa do festivalu priamo nezapojila - nácviky totiž prebiehali v svahilčine a boli aj chvíle, keď som africký folklór naozaj nechápala... Aj tak bol Music Festival pre mňa veľmi vzácnou a výnimočnou skúsenosťou, čo sa týka poznávania východoafrickej hudobnej a tanečnej kultúry, účasti na takom obrovskom podujatí pre školy, i zážitkov s našimi deťmi i ďalšími ľuďmi. Niekedy to vyzeralo, že som jediný muzungu široko ďaleko - dokonca sa chceli so mnou fotiť úplne cudzí ľudia! ;-P Aby som moc nevyčnievala z davu ;-) či skôr z dlhej chvíle mi dievčatá zaplietli skoro celú hlavu drobných vrkôčikov :) Fotka je zo začiatku ich práce - obdivujem ich vytrvalosť!Ďalším skvelým zážitkom bola návšteva kúpaliska - len také maličké bolo, veľa ľudí si asi jeho návštevu dovoliť nemôže (alebo tí bohatší majú vlastné bazény, netuším). Z našich detí vedeli plávať len najstarší chlapci, aj to bez akéhokoľvek štýlu. Všetci sa však z kúpania veľmi veľmi tešili!
Ja som nemala plavky, ale príležitosť zaplávať si v bazéne pod africkým nebom a takmer priamo na rovníku som si predsa nemohla nechať ujsť. Aj tak by som "z bezpečnostných a mravnostných dôvodov" musela mať tričko a kraťasy... Veľmi som si to užila :)Ešte jedna praktická poznámka ;-) Počas týždenného pobytu v malarickej oblasti som utŕžila štyri štipance, a s veľkou úľavou a vďačnosťou už môžem teraz, po mesiaci, povedať, že som maláriu nedostala. Spanie pod moskytiérou tak počítam k celkom pozitívnym africkým zážitkom :) A ešte na jeden som si spomenula - v mieste nášho pobytu po zotmení nad trávou poletovali mušky svetlušky, teda svetielkujúce chrobáčiky, ktoré však nesvietili, ale blikali. Vyzeralo to úplne ako v rozprávke a ja som už len čakala, kedy dotancujú víly... :-D Naozaj prekrásne!
Tak asi toľko z nášho výletu do Kakamegy. S ďalšími zážitkami sa, dúfam, ohlásim s menším oneskorením než je toto. Tak zatiaľ :)
