Dnešný "článok" chcem venovať naším chlapcom z centra Lang'ata. Dostala som otázku, či už lepšie rozoznávam tie čierne tváričky... No, môžem sa pochváliť, že sa to stále zlepšuje, pomaly, ale isto ;). Už mi nepripadajú všetky čierne tváre rovnaké. Nie sú totiž úplne čierne, ale majú rôzne odtiene. A každá má iné črty (ktoré som spočiatku ani nevnímala)... Niektoré tváre sú mi už dobre známe, niektoré si stále neviem s niečim spojiť...
Ďalšou výzvou je teraz pre mňa zapamätať si mená chlapcov. Najlepšie si asi pamätám svojich žiakov - keď učím, tak občas mrknem na zasadací poriadok, čo som si nakreslila na papier a podľa toho viem, ktorý chlapec je ktorý. Našťastie sa nepresádzajú, pretože každý chlapec má svoju lavicu a v nej svoje školské veci, takže sa na môj zasadací poriadok môžem celkom spoľahnúť. Ak si ho, pravdaže, nezabudnem doma :-P. Akonáhle však vybehnú z triedy, opäť mám problém ;) Tým viac, keď sú všetci oblečení v rovnakých uniformách. 
Keď sa pred obedom prezlečú do bežného, pamätám si ich podľa toho, čo majú na sebe... 
Obmieňať to moc nemajú ako, keďže každý má len zopár kusov... Chlapci sa veľmi radi fotia, rovnako radi robia aj vtipné aj seriózne pózy...
Ľahko sa pamätajú aj chlapci s výraznejšími prejavmi - tí sa vlastne pamätajú najlepšie. Taký Albert by mal najradšej každého novopríchodzieho iba pre seba ;) A Abdi je najmladší a najzlatejší zo všetkých a aj si je toho vedomý ;) Gotfrey bol odzačiatku akýsi chorý, tak sme si ho tiež dobre zapamätali. Joel mal také výrazné, smutné oči, ale vedel sa aj naširoko usmiať...
Veľkým "škrtom cez rozpočet" bolo minulotýždňové strihanie vlasov, teda presnejšie - holenie hláv. Pod strojček išli rad radom všetci naši chlapci a keď som ich potom videla, mala som z toho riadny mišmaš ;-) Teraz si musím nielen odznova zvykať na ich nový imidž, ale aj hľadať nové rozpoznávacie znaky u tých, ktorých som si pamätala podľa "účesu" ;)A prečo som písala o Joelovi v minulom čase? Lebo včera večer z centra ušiel :( Urobil to už viackrát, naposledy ho už ani nechceli vziať späť. Keď žil na ulici, fetoval lepidlo a akosi sa mu nepodarilo tejto závislosti zbaviť. A pre útek mal asi aj ďalšie dôvody - možno mu chýbala sloboda, ktorú si na ulici mohol užívať plnými dúškami - robiť čo chce a kedy chce... Možno sa nechcel vrátiť domov na prázdniny... Ktovie... Všetkých nás to veľmi veľmi mrzí - zvlásť, keď sa chlapec nemá ani kam schovať na noc a tie sú tu teraz veľmi veľmi chladné... Vyzeralo to s ním už celkom nádejne, a teraz... No, už ho môžeme len zveriť do Božích rúk...
Tento týždeň je posledný týždeň tohto trimestra. Záverom trimestra sa konajú akési štátne skúšky, niečo ako u nás monitor. Naši chlapci ich už majú za sebou a tak posledné dni trávime hrami a ďalšími aktivitami. 
V piatok sme mali športový deň, dnes, keďže vytrvalo mrholilo, sme sa celé doobedie hrali spoločenské hry, skladali puzzle, stavebnice a pod. Také pexeso ich dokáže úplne pohltiť ;) Zajtra ideme na výlet, pozrieť sa na žirafy, slony a krokodíly. Sama sa veľmi veľmi teším!!!Tak zatiaľ aspoň toľko...
God bless you...
No comments:
Post a Comment