Thursday, July 15, 2010

Skolenie

Karibu!
Vitajte pri citani dalsich sprav z Afriky. Boli sme teraz niekolko dni bez internetu... Tak skusim aspon trosku dobehnut zameskane...
Ponukam vam mail, ktory som pisala uz davnejsie, ale nepodarilo sa mi ho este uverejnit (najdete ho v zavere tohto prispevku) Je o workshope, ktory sme mali minuly tyzden vo stvrtok. Tykal sa nasho centra Rising Stars. Nasledujuce dva dni sme boli opat na skoleni, tentokrat pre zamestnancov oboch centier: Bosco Boys-Kuwinda a Langata. Ten druhy bol o detskych pravach a o tom, ako pristupovat k detom z ulice a ako sa im co najlepsie venovat a pomahat im. Bolo to nesmierne zaujimave a obohacujuce, zvlast pre mna, ktora som v tomto odbore novacikom. A nielen obsah ma nadchol, ale aj cely priebeh a forma skolenia. Bolo naozaj na vysokej urovni, mali sme skveleho skolitela. Obcas som mu sice nerozumela z celej vety ani slovo, ale vedel vyborne narabat s hlasom, vedel zaujat, vyborne argumentoval a bola ho plna cela miestnost, po obvode ktorej nas sedelo na stolickach vyse 40 ucitelov a vychovavatelov z centier Bosco Boys. Naozaj dobry zazitok. Asi som mala predsudky voci Africanom (clovek si ich nevdojak predstavuje leziacich pod palmami a bananovnikmi, nic nerobiac cely den ;-)), pretoze teraz velmi stupli v mojich ociach, po tom, ako som videli ich nasadenie pre vec, ich schopnost zorganizovat sa a aj ich myslienkove pochody...
Tak zatial asi tolko. Prikladam este fotografiu zo skolenia... :)
A tu je slubeny mail z 8.7.:

Habari?
Ak sa mate dobre, odpoved znie Nzuri! Ak este lepsie, tak Nzuri sana! :)
V mojom pripade je to Nzuri sana! :) Dnes sme mali vynimocny den. Mali sme workshop pre pracovnikov v Langate o dalsom fungovani centra. Do centra „DB YES“, salezianskeho vzdelavacieho centra vzdialeneho asi 15 minut cesty, sme sa doviezli 11 (jedenasti!!!) v 9-miestnom aute. Bol to zazitok! :-D Zvlast po tunajsich deravych cestach :P. Trosku to uz pripominalo tunajsie matatu, male autobusy hromadnej dopravy. Cestovat nimi je skutocne jedinecny africky zazitok, ktory sa nam s Adou zatial nenaskytol, ale urcite si to coskoro vyskusame :) Ale naspaet k nasmu workshopu.
Nas tim tvori otec Makarios z Kanady, jeho sesternica a vyznamna dobrodinka Mama Chahira (ch citaj ako s s maekcenom ;)), dvaja chalani odchovanci Bosco Boys, jeden mlady jezuita na praxi, reholna sestra, jedna mlada ucitelka, manazer centra, mlada dobrovolnicka z Nemecka, Ada a ja. Pracovali sme dost systematicky a efektivne, keby nie tie cierne tvare okolo a v neformalnych chvilkach svahilcina, pripadam si uplne ako v Europe ;-). Spisali sme kopec napadov aj konkretnych bodov pre zlepsenie, obohatenie fungovania centra... pre dobro nasich chlapcov...
V centre Bosco Boys Langata je okolo 40 chlapcov vo veku od 5 do 15 rokov, ktorych predchadzajucim domovom bola ulica. Mnohi boli zavisli na fetovani lepidla, mnohi sa zivili kradezami, boli sexualne zneuzivani clenmi vlastnej rodiny alebo vlastnu rodinu vobec nepoznaju. Ich zivotne pribehy su takmer neuveritelne a skutocne chytaju za srdce. Cielom nasho „rehabilitacneho“ centra je poskytnut im akoby nahradnu rodinu, pomoct im zbavit sa zavislosti a osvojit si zakladne navyky (hygienicke, spolocenske...) a vedomosti. Nasledne prechadzaju chlapci do centra Bosco Boys Kuwinda...
Nasi chlapci, alebo inak - nase Rising Stars, su naozaj vynimocnymi osobami a osobnostami. To je jedna z hlavnych veci, ktoru ich chceme naucit - ze maju na viac nez je zivot na ulici. Ja mam stale velky problem rozoznat jedneho od druheho (po mene si pamatam asi troch ci styroch), ale pomaly sa to ucim a dufam, ze vas s nimi budem moct postupne zoznamovat...
No a na dnes uz hadam aj stacilo.
Tesim sa na dalsiu prilezitost napisat vam.
God bless you!

No comments:

Post a Comment