Nemam vela casu na internet, tak aby tu prazdno nebolo, pridam sem aspon mail, co som posielala 2.7. Ak ho teda niekto este necital, prajem prijemny kulturny zazitok ;-) A este na ilustraciu - nech sa paci fotka z nasho dobrovolnickeho domceka so spolubyvajucou Susan a dalsimi dvoma mladymi ucitelkami z Bosco Boys.Karibu! Vitajte!
Srdecne pozdravujem spod Juzneho kriza :) Konecne som sa dostala k internetu, tak skusim aspon strucne zhrnut ten obrovsky kopec dojmov, zazitkov a novych informacii, co sme tu za tych par dni nabrali.
Uz len taka cesta lietadlom do Nairobi, este ked zahrna pathodinovu pauzu na letisku v Istanbule, je velkym zazitkom. Mali sme stastie na spolucestujucich aj na podavane menu v lietadle, tak sme si to celkom vychutnali :) Hoci pocas nocneho letu sme z Afriky nic nevideli a na lepsi spanok sa nam nedali sklopit sedadla, lebo sme sedeli pri unikovom vychode. Ale inak parada :)
Tu v centre Bosco Boys je to skoro ako doma, v civilizovanej Europe. Najvaecsim rozdielom su tie cierne postavy a postavicky vsade naokolo. Dalej svahilcina, anglictina, ktore nam sposobuju tazsie i vesele chvile :) a tiez nepriatelske bakterie, na ktore sa snazime davat si co najviac pozor...
Inak, ubytovanie v nasom domceku pre dobrovolnikov je viac nez nadstandartne ;) Mame nevrzgajuce postele, splachovacie zachody, teplu vodu v sprchach, cerstvo vymalovanu izbu a mozno bude aj kaplnka :-))) Afriku nam tu vnutri pripominaju hlavne hufy mravcov na kuchynskej linke ;)
Co sa nasej prace tyka, chodievame denne do centra Langata pre chlapcov z ulice. Su tam priblizne 5 az 15 rocni a je ich tam 36 a su neuveritelne zlati :))) Napriek ich neuveritelne tazkym zivotnym osudom... Obcas sa strhne bitka alebo zmiznu niekomu veci, obcas sa im do niecoho nechce a obcas nieco nechapu (hoci my veci nechapeme castejsie ako oni ;)), ale celkovo su to deti vyborne vysihnute neoficialnym nazvom centra - Rising stars :) My tam ucime anglictinu a nabozenstvo a snazime sa s nimi skamaratit a pomoct im v ich problemoch...
Centru Langata "sefuje" (neviem ci oficialne) jeden otec - father z Kanady. Velmi milo sa nas ujal a intenzivne nas oboznamuje s fungovanim tunajsieho sveta. Tak isto aj tu pritomni dobrovolnici z USA a nakoniec aj samotni chlapci, teda, pokial im rozumieme...
Urcite vas zaujima este kopec veci, ale nemozem tu presediet celu noc! ;) Hlavne ak mam rano vstat o 5.45, co je tu obvykly budicek! :-( Ale stoji to za to, kazdy den zazijeme tooolko novych veci!
Este jedna casta otazka - pocasie: No, skoro ako u nas doma.. Ale su tu dost velke vykyvy - v noci dost zima a cez den na slniecku riadne teplo. Ale teraz je dobre, lebo je casto pod mrakom... A tak...
Este sa nam tu pod oknami pasu kravy :) a v noci nas strazia velmi agresivne strazne psy, takze po pol jedenastej je zakaz vychadzania. Velmi rychlo sa tu stmieva aj rozvidnieva, priblizne okolo siedmej...
Tak zatial tak. Dufam, ze som vas aspon trochu uspokojila ;) Tesim sa az vam budem pisat dalsie spravy :) a aby boli dobre, prosim o vytrvalost vo vasich modlitbach za nas. My tu na vas tiez pamatame... :)
Majte sa krasne, pozehnane!
Klara :o)
No comments:
Post a Comment